Na nápad šľachtiť hovawarta prišiel Kurt F. König. Už jeho otec sa zúčastnil na “prípravných prácach”. Svedčí o tom aj to, že už roku 1908 existovali fotografie psov typu hovawarta, ktoré urobil práve on. Kurt F. König začal s plánovaným chovom hovawartov. On sám ho pokladal za rekonštrukciu starého plemena. V odľahlých dedinách vyhľadával psy podobné hovawartovi. V troch rekonštrukčných sériách (do roku 1914, od roku 1918 a do roku 1952) dokázal, že je možné znovu získať psa, ktorý by zodpovedal hovawartovi zo starých prameňov. Dôležitejšie než vonkajší vzhľad však pre Königa bola povaha hovawarta. V súlade s tým, čo uvádzali staré spisy, mal tento pes mať ochranné a strážiace poslanie. Hovawart stojí pripravený na obranu a hlasno varuje; zakročí až vtedy, keď to vyžaduje vážnosť situácie.

Kto hovawarta sledoval po 2. sv. vojne, mohol zistiť, že bol skrížený ešte jeden rad iných plemien. Napríklad svetlý hovawart nie je nijako zvlášť objasnený, len že sa skrížili druhé svetlé plemená. Odborný posudok, ktorý ríšsky zväz nemeckých kynológov na Königovu žiadosť k uznaniu plemena napísal, prišiel k záveru, ža okrem newfoundlandera a nemeckého ovčiaka bol tiež využitý červeno-svetlý seter. Sú však dohady aj o tom, že využili pri krížení aj sibírske vlky. Na túto možnosť poukazuje hlavne výskyt vlkosivých hovawartov, ako aj to, že sa objavili jedince, ktoré boli plaché. König si “recept” na rekonštrukciu hovawarta ponechal ako tajomstvo sám pre seba až do svojej smrti roku 1975. Bol toho názoru, že chovatelia, ktorí by lepšie než on vedeli, aký má hovawart byť, by tiež museli vedieť, ako ho odchovať. To bola pochopiteľne výzva na súboj, ktorej sa chopil najmä Horst Radam, dlhoročný vedúci plemennej knihy RZV. Usporiadal čísla v plemennej knihe a nadviazal spojenie s aktívnymi chovateľmi hovawartov vo východnom Nemecku, ktorí viedli plemenné podklady. S veľkým úsilím sledoval zápisy a línie, ale nakoniec pri počiatočných zápisoch z Königovej chovnej stanice musel zostať pri domnienkach, pretože König túto dokumentáciu nezverejnil. Na túto otázku nie je možné získať jednoznačnú odpoveď, pretože zúčastnení chovatelia už nežijú a veľa dokumentov sa počas vojny stratilo.

Štandard plemena sa k povahovým vlastnostiam vyjadruje len veľmi jednoducho. U hovawarta sa od začiatku dbalo na inteligentné správanie. Tieto psy veľmi pozorne sledujú okolie a svoje pozorovanie zaraďujú do kategórií: “neškodné”, “hodné pozornosti” a “je treba zakročiť”. K tomu sa pripája veľmi dobrá („slonia“) pamäť a schopnosť spracovávať zážitky a skúsenosti. Pokiaľ hovawart raz získal s niekým zlú skúsenosť, potom je potrebné dotyčnému človeku poradiť, aby bol pri styku s ním veľmi opatrný, pretože mu bude dlho, ak nie navždy, nedôverovať. Úlohu strážcov plnia hovawarty sebe vlastným spôsobom. Nie sú to žiadni „uštekanci“, ktorí brechajú na každého a na všetko. Reagujú síce na každý zvuk a každý pohyb vo svojom okolí, ale spočiatku sa obmedzujú len na zvýšenú pozornosť. Ak napríklad príde do dvora niekto cudzí, zaštekajú, bežia k nemu a sprevádzajú ho na každom kroku, pokiaľ sa neobjaví ich pán. Kým však pán nie je na obzore, je pes k cudziemu človeku síce zdvorilý, ale rozhodne mu zabráni opustiť pozemok.

Celkový vzhľad:

hovawarti, ktorí vo fenotype nezodpovedajú plemenu
feny s výrazne samčím výrazom alebo psy s výrazne samičím výrazom

Rámec:
výrazné odchýlky od proporcií uvádzaných v štandarde

Správanie a povaha:
agresivita, reakcia na streľbu, (bojazlivosť) alebo letargia

Hlava:
chýbajúci stop
modré alebo „brezové“ oči (nerovnako sfarbené alebo škvrnité dúhovky)
vzpriamené (stojace), klopené, ružičkové alebo odstávajúce uši
predkus, podkus, skrížený (nepravidelný)skus
ak chýba viac ako 2 P1 alebo iný zub s výnimkou obidvoch M3

Krk:
výrazne voľná koža na hrdle, alebo tzv. lalok

Telo:
silno prehnutý alebo „kaprí“ chrbát
príliš úzky alebo valcovitý hrudník
anomálie chvosta, príliš krátky alebo trvalo zatočený chvost, chvost nesený do boku

Končatiny :
silne prestavaný zadok

Srsť:
úplne kučeravá srsť (uzatvorené kučery)
farby iné ako v štandarde: napr: modrosivá, vlkošedá, hnedá, sivá, biela, strakatá, plavá s nádychom farby sadzí

Psy čierne so znakmi:
sivé alebo hnedé škvrny mimo znakov v zmysle štandardu
prevažujúca podsada inej ako čiernej farby
prevažujúca sivá alebo belavá farba v znakoch

Psy čierne:
sivé alebo hnedé škvrny
prevažujúca podsada inej ako čiernej farby

Psy plavé:
jednotlivé biele chlpy na chrbte nosa nie sú vadou vylučujúcou z chovu
iba červenoplavá farba bez zosvetľovania
bielo-plavá farba a to aj na ušiach
zreteľne biele znaky na úroveň tolerancie stanovenej štandardom
tmavé škvrny, maska

Veľkosť:
výška menšia ako spodná hranica
výška presahujúca 3cm hornú hranicu
Pozn: Psy musia mať dva preukazne normálne vyvinuté varlatá, ktoré sa nachádzajú v semeníku.